Je plast stále tou najhoršou voľbou?
Obaly a uhlíková stopa
Obaly a uhlíková stopa
Tipnete si, aký obal na jogurt je najšetrnejší k planéte? Je to sklo, plast, alebo plastový téglik s papierovým prebalom?
Akú majú uhlíkovú stopu obaly na mliečne výrobky?
LCA analýzu, ktorá skúma uhlíkovú stopu rôznych druhov obalov v celom ich životnom cykle – od produkcie materiálov cez spracovanie a výrobu obalu až po logistiku a tiež aj opätovne zneškodnenie a znovuvyužitie, vypracovala Vysoká škola chemicko – technologická v Prahe.
Štúdia zameraná na obaly pre mliekarenský priemysel priniesla niekoľko pozoruhodných záverov.
Najčastejšie používaný plastový téglik z polypropylénu využívaný na balenie jogurtov, vyprodukuje 10 gramov CO2. Rovnaké množstvo jogurtu zabaleného v skle zanechá 44 gramov CO2.
Tieto výsledky boli vypočítané aj so vstupnou kalkuláciou, že sa zrecykluje, prípadne energeticky zhodnotí iba 29% polypropylénu. Pri skle odborníci kalkulovali s 95% materiálovým využitím použitých obalov.
Zdroj : VŠCHT a SZ BYZNYS
Väčší obal, menšia stopa
Zaujímavý je aj poznatok, že čím je obal väčší, tým zanecháva menšiu ekologickú stopu.
Významnejšie environmentálne dopady v kategórii „klimatická zmena“ má oproti plastu tiež plechovka (skratka ALU), nápojový kartón (C/PAP) a tzv. kapsička (C/LDPE). Práve tá je najmenej ekologickým obalom. V celom životnom cykle zanecháva 311 gramov CO2 na liter baleného produktu, čo je šesťnásobok oproti plastovému tégliku.
Aktuálne na trhu neexistuje funkčné riešenie obalov mliečnych výrobkov výhradne z papiera, zvyčajne obsahujú neoddeliteľnú polyetylénovú lamináciu a nedajú sa recyklovať. Obaly s mikrolamináciou (coated paper) sú označené C/PAP.
Častejšie sa papier na plastových téglikoch vyskytuje pri jogurtoch vo forme takzvaných rukávkoch, ktoré sa dajú oddeliť a následne samostatne triediť.
Viac než dvojnásobnú uhlíkovú stopu oproti polypropylénovému obalu má plechovka, lepšie dopadol nápojový kartón.
Vyhnúť sa plastom za každú cenu?
Ani bioplasty alebo kompostovateľné obaly nie sú zázračným riešením, aj oni majú úskalia, ktoré neposkytujú zázračné a jednoduché riešenia, po ktorých spotrebitelia volajú – skonštatovala Lenka Mlynářová, konateľka spoločnosti Nafigate Corporation.
Predchádzať vzniku odpadu je najvyšší level odpadovej hierarchie. Ak je obal nevyhnutný, výrobcovia by mali uprednostňovať obaly, ktoré sú na opakované použitie – zálohované opakovane použiteľné Dôležitým kritériom by mala byť možnosť recyklovateľnosti s vysokou účinnosťou. Stále sa čaká na metodiku EÚ k ekomodulácii, ktorá by mala práve túto problematiku posunúť k reálnym riešeniam.
Zdroj : VŠCHT a SZ BYZNYS